Podľa štatistík Slováci a Slovenky priemerne zjedia ročne sedem kilogramov čokolády, kakaového prášku a čokoládových cukroviniek. Pritom väčšinou nevedia, kde a za akých podmienok kakaové bôby vyrástli.
Príležitosť dozvedieť sa to mali návštevníci v októbri na výstave fotografií vo viac ako 100 parkoch a na námestiach po celej republike. Vďaka snímkam Stanislava Komínka mohli nahliadnuť na kakaové plantáže na Pobreží Slonoviny.
V západoafrickom Pobreží Slonoviny pracuje okolo jedného milióna pestovateľov a krajina je s produkciou takmer 2 miliónmi ton kakaa ročne najväčším producentom tejto komodity na svete. Pestovanie kakaa však nie je nijako lukratívne. Podľa výskumov si pestovateľ v Pobreží Slonoviny zarobí priemerne denne menej ako 1 USD. To je dvaapolkrát menej, než by potreboval na dôstojný život: pokrytie nákladov na vyváženú stravu, pitnú vodu, bývanie, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie detí a vytvorenie nevyhnutnej finančnej rezervy. Medzi problémy spojené s pestovaním kakaa okrem chudoby patrí aj detská práca, ničenie dažďových pralesov alebo odliv mladých ľudí z poľnohospodárskych oblastí do miest alebo k výnosnejším, ale nemenej problematickým aktivitám, ako je napríklad ťažba zlata.
Autor fotografií z organizácie Fairtrade Česko a Slovensko, ktorá za výstavou stála, k tomu uviedol: „Je pre nás šokujúce, že v 21. storočí stojí produkcia kakaa na ničenie životného prostredia a zneužívanie pestovateľov. Pôvodné pralesy za posledných 50 rokov nahradili kaučukovníky a palmy olejné. Ľudia pestujúci kakao žijú v chudobe a sú nútení využívať detskú prácu.“
Anne-Marie Yao, regionálna manažérka Fairtrade Africa, dopĺňa: „Existujú riziká, ktoré pestovateľ kakaa nemá pod kontrolou, napríklad klimatické zmeny. Pestovateľ môže investovať, ako chce, ale pokiaľ neprší, nie je dostatok vlahy pre rastliny. Tomu sa nedá vyhnúť, je potrebné sa prispôsobiť. Ďalším rizikom je, že sa mu nepodarí predať svoje kakao a potom nebude mať peniaze na to, aby poslal deti do školy. Tým rastie riziko chudoby a ohrozuje to aj budúcnosť detí. Pokiaľ sa zvýši cena kakaa, môžeme investovať do vzdelania a budúcnosti detí, do lepších podmienok žien, do zvýšenia životnej úrovne a celá spoločnosť na tom zarobí.“
Situáciu pestovateľov kakaa, ale aj kávy, banánov a mnohých ďalších surovín pomáha riešiť systém Fairtrade. „Fairtradovým družstvám, ktorých členovia dodržiavajú základné štandardy – napríklad zákaz detskej a nútenej práce, šetrné zaobchádzanie s pôdou a vodou, kontrolované používanie hnojív a ďalšej poľnohospodárskej chémie – garantuje minimálnu výkupnú cenu a navyše ponúka takzvaný fairtradový príplatok, ktorý môžu družstvá investovať do zlepšenia kvality a efektivity pestovania, ale aj do zaistenia pitnej vody alebo vzdelania pre deti,“ vysvetľuje Hana Malíková z Fairtrade Česko a Slovensko.