Je to nielen chuťovo vynikajúce ovocie, ale aj skvelá kefa na vnútornosti. Je plný vlákniny, najmä pektínu, a tá na svojej ceste našimi útrobami berie všetko, čo tam nepatrí.
Navyše – kadiaľ egreš putuje, tam hojí – naša sliznica si potrpí na prísun provitamínu A, ktorého má egreš fúru. Vitamíny B6 a B7 (biotín čiže vitamín H) sa zase budú páčiť vlasom. Čistiace účinky sa neprejavujú len v črevách, ale napríklad aj v mozgu – egreše zbavuje telo ťažkých kovov. Pripočíta sa to obsahu kremíka; ten prispieva k udržovaniu pevných ciev aj jednotlivých buniek.
Egreše svojim pektínom pomáha aj v kuchyni pri zaváraní ostatného ovocia. Práve ten spôsobuje, že nám džemy pekne rôsolovatí. Na tento účel by mali byť plody menej zrelé, inak si ale doprajte vyzreté „tak akurát“. Egreše nastavia ovocné omáčky typu žahour, keď nemáme dostatok čučoriedok či malín.
Keď už sme sa zastavili pri prvom tuzemskom ovocí v abecede, povedzme si niečo o ovocí vôbec. Objavujú sa hlasy za aj proti. Nemá cenu ich vymenovávať, myslím, že úplne stačí sedliacky rozum, ktorý fungoval aj nemeckému lekárovi MUDr. Reinhardovi Steintelovi už v roku 1952:
„Aj ten ‚najinteligentnejší‘ kultúrny človek sa musí najskôr opýtať nejakého profesora, či, kedy a kde môže jesť ovocie, či varené alebo surové – úbohé kultúrne ľudstvo! Ale potom sa už nikto tak úzkostlivo nepýta, či, kedy a kde si môže nechať vstreknúť a aký lekársky jed… Všetky druhy ovocia by mali byť konzumované zdravými aj chorými. Predovšetkým tými, ktorí trpia chorobami žalúdka, žlčníka, pečene, obličiek…“